Mylné Predstavy o aromantickosti

Aromantickosť neexistuje

Aromantickosť existuje. Je veľa ľudí, ktorí sú na aromantickom spektre

Aromantickosť je symptómom poruchy/choroby

Aromantickosť nie je symptómom poruchy ani choroby. Aromantickosť je romantická identita, definovaná tým, že ľudia zažívajú romantickú príťažlivosť limitovane alebo vôbec. Aromantickosť je zdravá a prirodzená

Allosexuálni aromantici, najmä muži, sú predátori

Nie. Tento názor pramení z názoru, že sexualita je predátorská, a muži majú prirodené predispozície byť predátori (kvôli tomu, že muži sú “prirodzene” sexuálnejší, ako ženy).

Sexualita nie je predátorská, muži nie sú defaultne predátori.

Ak majú allosexuálni aromantici vzťahy, a správne v nich komunikujú, nie je tam nič predátorské. O nič viac ako vo vzťahu, v ktorom sú alloromantickí ľudia.

Vzťah bez romantickej príťažlivosti je toxický

Iba ak to nie je komunikované. Pre aromantikov môže byť vzťah s romantickou príťažlivosťou toxický. Ak vo vzťahu existuje komunikácia a hranice, nie je to automaticky toxický vzťah, aj ak vy by ste taký vzťah nechceli a pre vás by bol toxický.

Aromantickí allosexuáli sú promiskuitní

Nie viac ako iní ľudia. Romantická a sexuálna identita nepredurčujú naše správanie.

A aj keby to tak bolo, na tom predsa nie je nič zlé. Nehaňme ľudí za množstvo sexu ktoré majú či nemajú.

Aromantickosť je morálne zlyhanie

Na zažívaní romantickej príťažlivosti nie je nič morálne ani nemorálne. Takže to, že ľudia romantickú príťažlivosť nezažívajú, neznamená, že sú nemorálni alebo že je to zlyhanie.

Aromantickosť je prirodzená existencia, ktorá nemá nijaký dopad na morálku človeka.

Aromantici nechcú mať vzťahy

Niektorí aromantici vzťahy mať chcú, niektorí nie. Aromantickosť je o tom, že ľudia zažívajú romantickú príťažlivosť limitovane alebo vôbec, nepredurčuje to túžbu po vzťahoch. Existujú aro ľudia, ktorí chcú mať romantické vzťahy.

Taktiež, existujú kvírplatonické vzťahy, ktoré ľudia na aro spektre často vyhľadávajú.

Kvírplatonické vzťahy sú to isté, ako kamarátstva

Kvírplatonické vzťahy sú neromantické vzťahy so záväzkom. Často sú založené na platonických citoch.

Kamarátstva sú založené na platonických citoch (spravidla).

Najväčší rozdiel medzi kamarátstvami a kvírplatonickými vzťahmi je úroveň záväzku. Kvírplatonické vzťahy sú, čo sa týka záväzkov, často podobné romantickým vzťahom. Ak človek zvažuje, že sa presťahuje cez pol krajiny za prácou, bude pritom zvažovať aj svoje kvírplatonické partnerstvo/partnerstvá. Bežne však človek v takejto situácii berie do úvahy svoje kamarátstva menej často.

Aromantici budú navždy osamelí lebo nemajú romantické vzťahy

Romantický vzťah nie je jediný spôsob, ako prestať byť osamelý. Existuje rodina, kamarátstva, komunity…

Romantický vzťah tiež nezaručuje, že človek nebude osamelý. Ak sa vzťah skončí a človek nemá rodinu, kamarátstva či komunitu, tak bude osamelý. Nemali by sme investovať všetku energiu a emocionálnu prácu len do jedného vzťahu.

Romantický vzťah je najdôležitejším vzťahom zo všetkých

Pre niektorých možno áno, ale nie pre každého. Kamarátstva, rodiny, či komunity sú tiež dôležité.

Všetci aromantici sú zároveň asexuáli

Romantická a sexuálna orientácia nemusia byť rovnaké. To platí pre každého. Ak asexuáli, ktorí nie sú aro existujú (a oni existujú), tak aj aromantici ktorí nie sú asexuáli musia existovať.

Aromantici nemajú city

Romantická príťažlivosť neznamená to isté, ako city. Romantická príťažlivosť je vec, ktorá ľudí ťahá jeden k druhému.

City vedia byť romantické, ale aj kamarátske, rodinné, platonické… Aromantickosť neznamená, že ľudia nemajú žiadne city.

Aromantici necítia lásku

Láska nie je len romantická. Ľúbime naše kamarátstva, naše rodiny, naše komunity, naše domáce zvieratá, našu obľúbenú kaviareň… to neznamená, že chceme mať s danými tvormi či priestormi romantický vzťah.

Sú aj aromantici, ktorí lásku necítia, ale to ich nerobí menej ľudskými či menej hodnými ľudskej dôstojnosti.

Aromantickosť neexistuje, je to len strach zo záväzkov/zlá vzťahová väzba

Aromantickosť existuje. Strach zo záväzkov je jeden z dôvodov, prečo ľudia môžu váhať, či chcú byť v romantickom vzťahu, alebo vedieť, že v ňom byť nechcú. To ale neznamená, že romantickú príťažlivosť necítia. Vzťahová väzba taktiež nehovorí o tom, ku komu nás to ťahá romanticky.

Aromantici len ešte nenašli toho pravého, aromantickosť je fáza

Aromantickosť je rovnaká fáza ako akákoľvek iná kvír aj nekvír identita. Ak tvoja sexuálna a romantická orientácia nie sú fázy, prečo by aromantickosť ňou byť mala?

Aj ak by si človek našiel toho pravého, ku ktormu by konečne cítili romanticú príťažlivosť, ak je to jeden človek, tak stále sú pravdepodobne niekde na aro spektre.

Ak je niečo fáza, neznamená to, že to neexistuje. Aj mesiac má fázy a tie stále existujú.

Láska je to, čo nás robí ľuďmi, aromantici teda nie sú ľudia

Filozofi a iní sa už tisícročia snažia prísť na to, čo je jedinečne ľudské, čo nás robí ľuďmi.

Ak je láska to, čo nás robí ľuďmi, tak dehumanizujeme ľudí, ktorí lásku necítia Dehumanizácia je jeden z prvkov diskriminácie.

Aromantici lásku cítiť dokážu (okrem menšiny, ktorí sú bez lásky). Len to, spravidla, nie je romantická láska.

Bez romantickej lásky sa nedá žiť naplnený život

Naplnený život vyzerá pre každého inak. Pre jedného to môže vyzerať ako romantický vzťah a rodina, pre iného to môže byť malý byt v meste vyzdobený hviezdami a galaxiami, plná knižnica, a práca vo výskume.

Ak aplikujeme náš štandard naplneného života na iných ľudí, súdime ich podľa nás, a tým dosiahneme len to, že zistíme, že nám by sa ich život nepáčil. To ale neznamená, že im sa ich život nepáči.

Aromantickosť neexistuje, len nezapadáš do spoločnosti a tak si namýšľaš, že nechceš byť súčasťou spoločnosti a mať vzťah

Aromantickosť nehovorí o tom, aký typ vzťahu s ľuďmi mať chceme, hovorí o tom, že ľudia zažívajú romantickú príťažlivosť limitovane alebo vôbec. Aromantici môžu byť vytláčaní na okraj spoločnosti z rôznych dôvodov, vrátane aromantickosti, ale vytláčanie na okraj spoločnosti aromantickosť nespôsobuje.

Nenamýšľame si, že nechceme lásku. Veľa aro ľudí lásku chce, len pre nás to často vyzerá inak ako to, na čo sme zvyknutí.

Aromantici sú plytkí

Niekoho romantická alebo sexuálna identita nehovorí nič o tom, či sú plytkí alebo nie. Teda aromantici nie sú automaticky plytkí tak isto, ako heteroromantici nie sú automaticky plyktí.

Aromantici nenávidia romantiku

Niektorí aromantici nenávidia romantiku, ale zďaleka nie všetci. Niektorí ľudia na aro spektre romantický vzťah chcú a niektorí zažívajú romantickú príťažlivosť. Len to, že niekto ju nezažíva, neznamená, že celý koncept romantiky ich odpudzuje.

Na druhú stranu, môže to tak byť. Najmä tým, ako sú nám romantické vzťahy tlačené… ak človek nemá záujem jesť cesnak, ale ľudia mu ho stále nútia, tak tiež ten cesnak začne pravdepodobne nenávidieť.

Aromantici majú šťastie, lebo nezažijú zlomené srdce, rozchody atď

Niektorí aro ľudia zažijú rozchod aj zlomené srdce, to, že romantickú príťažlivosť zažívame limitovane alebo vôbec neznamená, že nikdy vo vzťahu nebudeme.

Taktiež existuje rozchod kamarátstiev, ktorý tiež bolí a láme srdcia.

Ale aj keby sme také nezažívali, miesto toho nás chcú posielať na liečenie a dehumanizujú nás. Niečo vyhráš, niečo prehráš.

Aromantici si vymýšľajú, lebo s nimi nikto nechce mať vzťah

Aromantici existujú a nájsť si vzťah nie je v dvadsiatom prvom storočí také komplikované, ako si mnohí myslia, stačí nebyť úplne odporný človek.

Tie vzťahy zväčša nechceme my, lebo nás to romanticky k nikomu neťahá.

Aromantickí asexuáli sú nevinní a čistí (ako deti)

Poprvé, to naznačuje, že sme nedospelí (čo nie sme, respektíve ak sme, tak za to v princípe naša aromantickosť a asexualita nemôžu).

Podruhé, veľmi veľa ľudí na ace a aro spektrách píšu smut, a ten je vraj napísaný kvalitne.

Potretie, aj keby sme boli “nevinní” a “čistí”, tak by sa k nám ľudia nemali správať ako k deťom, ktoré nevedia o sexualite a romantike nič.

Demiromantici si vymýšľajú, takí sú všetci

Demiromantici majú kapacitu zažívať romantickú príťažlivosť až keď sa vybuduje silné citové puto. Ak by všetci boli demiromantici, neexistovala by láska na prvý pohľad, a sú ľudia, ktorí ju cítia alebo cítili. Ak nič iné, tak práve ich existencia ukazuje, že nie všetci sú demiromantici.