Asexualita, aromantickosť, a femininita

Ôsmeho marca je Medzinárodný deň žien. Niektorí to značia karafiátmi, niektorí ďakujú svojim mamičkám manželkám za to, ako dobre sa starajú o nich a ich spoločné deti, iné idú protestovať, vzdelávať, a tak podobne. Ja idem rozprávať o asexualite, aromantickosti, a femininite.

Asexualita je sexuálna orientácia. Tak ako príťažlivosť heterosexuálov je orientovaná na iný rod, pri bi ľuďoch na dva a viac rodov, pri gay ľuďoch na ten istý/podobný rod, pri asexualite je to orientované nikam. Asexualita je spektrum, niektorí ľudia sexuálnu príťažlivosť nezažívajú vôbec, iní slabo, zriedkavo, či len za špecifických okolností.

Pre ľudí ktorí nie sú ace (prezývka pre ľudí na asexuálnom spektre) ich sexuálna orientácia spravidla zahŕňa aj romantický aspekt — kto ich priťahuje romanticky. Pre ace ľudí to tak nie vždy je, ace ľudia často rozlišujú medzi sexuálnou a romantickou príťažlivosťou, pre ktorú fungujú rovnaké identity ako pre sexuálne orientácie (napr. heteroromantik, homoromantik, atď.). Existujú aj ľudia na aromantickom spektre, ktorí romantickú príťažlivosť nezažívajú. Tak ako asexualita, aj aromantickosť je spektrum. Nie každý aromantik je aj na ace spektre — ľudia na aromantickom spektre môžu (ale nemusia) zažívať sexuálnu príťažlivosť, len bez toho romantického komponentu.

Ľudia, ktorí nie sú na ace spektre sú nazvaní “allosexuáli”, ľudia, ktorí nie sú na aromantickom spektre sú nazvaní “alloromantici”.

Sexualita je súbor noriem, pocitov, a správaní. Je v nej zahrnutá aj sexuálna (a romantická) orientácia, vzťahové preferencie, kink, atď. 

Ženskostí a femininít je veľmi veľa, závisia od kultúry, histórie, a podobných javov. Ja sa budem držať tých, ktoré poznám najlepšie — tých západných, slovenských, kresťanských, ktoré máme tu. S týmto žánrom femininít sa najviac spája starostlivosť, domácnosť, poslušnosť. No zároveň existuje aj žena ako pokušiteľka (tých femininít je viac). Rod, rodové normy, a sexualita sú spojené — na to, aby človek vykonával svoj rod správne, musí v rámci toho mať/vykonávať správny štýl vzťahov a sexuality.
Na to, aby žena vykonávala svoj rod (svoju ženskosť) “správne”, musí teda “správne” vykonávať aj sexualitu spájanú so ženskosťou, a jej sexuálna a romantická orientácia toto vie ovplyvniť.

Jeden z asi najznámejších konceptov, kde vidíme, ako sa “správne” vykonávaná ženskosť bije so sexualitou je “povinná heterosexualita” (compulsory heterosexuality). Tento koncept sa začal používať pre opis zažívania lesieb, ktoré, kvôli tomu, že boli ženy, boli tlačené (spoločensky aj medziľudsky) k tomu, aby formovali sexuálne/romantické vzťahy k mužom, aby nimi boli priťahované. Ženy zažívajúce povinnú heterosexualitu si myslia, že ich muži priťahujú, pretože príťažlivosť mužmi je vnímaná ako silno spojená s konceptom ženskosti, s bytím ženou. Ľudia, ktorí mužmi priťahovaní nie sú, sú vnímaní ako mužskejší (a naopak, ľudia, ktorí nimi priťahovaní sú, sú vnímaní ako ženskejší) (vidno to napríklad na stereotypnom vnímaní gay mužov ako ženskejších a lesieb ako maskulínnych).

Keď je ženskosť sústredená okolo príťažlivosti mužmi (a poslušnosti, istej submisii…), zrkadlí sa to aj v očakávaných vzťahoch. Napríklad konzervatívne predstavy o správnej (tradičnej) žene — matka a manželka, stará sa o domácnosť, deti (vrátane svojho muža), stará sa o svoj vzhľad, aby svojho manžela stále priťahovala, a jej sexuálna túžba zrkadlí túžbu jej muža (teda nemá tieto túžby nezávislo, prebudia sa vtedy, keď ich cíti aj jej muž, a teda keď muž vyjadrí túto túžbu, tak tá túžba bude aj v žene).

Asexualita aj aromantickosť tieto skripty narúšajú. Ak sexuálnu a/alebo romantickú príťažlivosť človek nemá, tak nevie spĺňať túto klasickú, konzervatívnu ženskosť sústredenú okolo mužov. Asexuálna alloromantická žena nevie splniť túto rolu správne, pretože ju muži sexuálne nepriťahujú. Hoci pre mnohých ľudí tohto nastavenia ženy nemajú mať sexuálnu túžbu individuálne (pretože to je nečisté — tu je spojenie s kultúrou čistoty), neznamená to, že ace ženy sú pre nich “v pohode”, pretože akonáhle majú vzťah, tak preferencie žien idú bokom, a ak náhodou žena nie je mužom sexuálne priťahovaná, tak je s ňou niečo zle, aj v prípade, že ju muž priťahuje romanticky.

Aromantická allosexuálna žena to tiež nevie splniť správne. To ukazuje, že súčasťou normatívnej sexuality (napr. povinnej heterosexuality) je aj ten romantický aspekt. V konzervatívnom vnímaní vzťahov a sexuality to musí ísť ruka v ruke, pretože sexualita má fungovať iba v romantickom vzťahu. Takže na to, aby žena správne vykonávala tento štýl ženskosti, musí túžiť po romantickom vzťahu (s mužom). Žena a romantika je celkom fungujúce stereotypné prepojenie. Ak má žena neformálny/nezáväzný vzťah, priateľstvo s výhodami a podobné neromantické sexuálne usporiadania, tak čelí tzv. slutshamingu (hanenie žien na základe toho, že sú vnímané ako príliš “sexuálne”, s “priveľa” sexuálnymi partnermi a podobne). Tento (a iné) shamingy majú fungovať tak, že na základe tejto negatívnej reakcie sa správanie “napraví” a teda v tomto prípade sa žena bude správať viac heteroromanticky a heterosexuálne.

V prípade žien, ktoré sú aj ace aj aro (tzv. aroace), príťažlivosť mužmi je spravidla minimálna (samozrejme, obe sú spektrá), teda tieto kritéria ženskosti nevedia splniť.

Spoločnosť ako taká vníma asexualitu aj aromantickosť ako “problém”, chýbajúce kľúčové pocity. Ale, z mojich pozorovaní, pohľad na asexualitu a aromantickosť je trochu iný. Hoci obe sú dehumanizované, pri asexualite sa často hľadá nejaký fyzický problém (napr. hormóny, vedľajšie účinky liekov), prípadne zlé skúsenosti či trauma. Pri aromantickosti sú ľudia vnímaní ako neľudskí, bezcitní, s poruchou osobnosti, čo tiež slúži k dehumanizácii (ľudia s poruchami osobnosti sú veľmi silno dehumanizovaní ľuďmi bez ohľadu na politické spektrum — len sa pozrite ako priemerné ľavičiarstvo hovorí o ľuďoch s narcistickou poruchou osobnosti).

Tak, ako muži sú vnímané ako sexuálne bytosti (a teda muž, ktorý je na ace spektre, nie je “správny” muž, ale to je téma na inokedy), tak ženy sú vnímané ako emočné bytosti. A romantická láska je vnímaná ako kľúčová súčasť emócií. Takže ak je žena na aro spektre, môže tam nastať aj takýto rodový konflikt.

Vo všetkých prípadoch je hrozba “nápravy” — ak sa niekomu nepozdáva, že žena je na ace a/alebo aro spektre, tak je riziko, že sa to pokúsi “zmeniť” — rôznymi formami násilia, nátlaku, alebo, v tom lepšom prípade, osobné otázky ktorými mieria na to, aby spochybnili jej asexuálnu/aromantickú identitu. To sa týka aj ľudí, ktorí nie sú ženy.

Nielen konzervatívci majú svoju ideu ženy. Žena (i muž) sú idey, termíny, sociálne kategórie, ktoré čerpajú z kultúry, histórie, a iných zdrojov. Hoci progresívnejšie/ľavičiarskejšie/sociálne liberálnejšie (tu ich budem volat, pre zjednodušenie, feministické) prúdy sa často snažia odstrániť konzervatívne rodové normy, isté predstavy o rode, rodových rolách a správnom vykonávaní rodu existujú aj tu. Je to však iná kultúra ako tá konzervatívna, často tej konzervatívnej vzdoruje alebo ide napriek.

Sexuálny a romantický vzťah je však často vyžadovaný aj v feministických prostrediach. Časť tohto tlaku už nie je rodovo podmienená (čo poukazuje na existenciu tlakov na vzťahy, ktorá funguje aj mimo rodovo podmienených tlakov), no časť stále je, len opačne.

Ak konzervatívne rodové role dávajú ženám nejakú povinnosť alebo zákaz, ísť proti nemu je revolučné, je to vzdor. A si vôbec feministka, ak nevzdoruješ?

No… a ak sú konzervatívne rodové role proti ženskej sexualite, a vzdor je povinnosťou, tak je povinnosťou mať aktívnu sexualitu, napríklad cez sexuálnu aktivitu. Mnohí ace ľudia toto však nechcú (a ace komunita je plná žien). Toto je spomenuté aj v knihe Ace od Angely Chen. Niektoré feministky vnímajú sexuálnu abstinenciu ako konzervatívnu, buď kvôli tomu, že sexuálna abstinencia je časť kultúry čistoty, kde je sexualita vnímaná ako negatívna vec (výnimkou je, ak sa to deje v manželskom vzťahu pre účely splodenia detí), alebo kvôli tomu, že ženám je v konzervatívnych kruhoch sexualita odopieraná, a teda nekonzervatívna žena musí byť sexuálna. Alebo (toto je môj osobný názor) si tieto feministky ešte nestihli rozložiť normatívne nastavenie o sexualite, a ak vyrástli v kultúre čistoty, len prehodili svoj prednastavený skript naopak.

Aromantické ženy sú možno podporované vo svojej sexualite, ale romantická príťažlivosť je stále vnímaná ako kľúčová vec pre život, pre budúcnosť. Vzťahy, ktoré nie sú romantické, nie sú vnímané ako trvalé, vždy je tam isté očakávanie, že keď sa človek “vybúri”, nájde si svojho človeka na trvalý vzťah. Manželstvo, deti, spoločné bývanie môžu ale nemusia byť súčasťou.

Ale aj v prípade, že sa rozpráva o rozhodnutí byť navždy single, tak to býva spochybňované, alebo vnímané ako politický krok. Samozrejme, rozhodnutia, ktoré viedli k tomu, že sa človek rozhodol byť single politické byť môžu, ale ten predpoklad, že navždy single=politické rozhodnutie hetero ženy by nemal existovať. Niektoré sú rozhodnuté byť single pretože sú aro.

Tento rok na ôsmeho marca môžeme dávať ženám darčeky (kvety, čokolády, koláče, cesnakový chlieb… podľa preferencií), môžeme im ďakovať za ich prínos k našim životom, ale hlavne by sme sa mali snažiť odstrániť očakávania, ktoré sú na ženy kladené len za to, že sú ženy. Mali by sme sa snažiť odstrániť diskrimináciu, nerovnosti, a rodovo podmienené násilie. A mali by sme bojovať aj proti dvojitým metrom, rodovo podmieneným očakávaniam, ktoré sú v nás hlboko zakorenené, aj keď sme feministky a bojujeme za rovnosť.

*v článku bola snaha použiť generické femininum, ale nie som dokonalý a chybičky sa pravdepodobne sem tam vloudili.